O regióne - Region Telgárt
22029
page-template-default,page,page-id-22029,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-4.4,wpb-js-composer js-comp-ver-5.4.7,vc_responsive

Telgárt

Horehronská obec Telgárt sa nachádza v údolí medzi Nízkymi Tatrami, Slovenským rajom a Slovenským Rudohorím, neďaleko prameňa rieky Hron a priamo pod úpätím Kráľovej hole.

Obec leží na východnom okraji breznianskeho okresu i kraja. Telgártom preteká potok ZubrovicaHron, prameniaci pod sedlom Besník, preteká jeho južným okrajom. Je najvyššie položenou horehronskou obcou, rozprestierajúcou sa na južných svahoch Kráľovej hole, resp. Kráľovej skaly. Obcou vedie cesta I/66, ako aj železničná trať Brezno – Margecanys jedinečným tunelom. Asi 3 km severovýchodne sa nachádza sedlo Besník, ktorý trať prekonáva ďalším tunelom s najvyšším bodom tratí s normálnym rozchodom na Slovensku (955 m n. m.).

Krásna krajina s rázovitými dedinami okolo horného Hrona leží takmer v srdci Slovenska. Rieka Hron, podľa ktorej je pomenovaný región Horehronie, pramení na južnom svahu majestátnej Kráľovej hole.

Od legendami opradeného vrchu nachádzajúceho sa na východnom ukončení Nízkych Tatier sa Hron vydáva smerom na západ.

Vo viacerých obciach na Horehroní sa možno dodnes stretnúť s pamiatkami ľudovej architektúry, z ktorých niektoré sa nachádzajú v pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry v Španej Doline Hronseku (drevený kostol).

Z prírodného hľadiska má Horehronie takmer všetko. Nízke Tatry a Veľká Fatra sú rajom pre peších turistov i cyklistov. Milovníci pešej turistiky obľubujú najmä v lete turistiku v Nízkych Tatrách a prechody nízkotatranského hrebeňa. Podzemné bohatstvo možno obdivovať v Harmaneckej alebo Bystrianskej jaskyni.

 

Národný park Slovenský raj nachádzajúci sa vo východnej časti Slovenska chráni jednu z najväčších ľadových jaskýň na svete a príťažlivú krajinu krasových planín, tiesňav, vodopádov a jaskýň. Nechýbajú tu ani pozoruhodné pamiatky dokumentujúce najstaršiu históriu osídľovania Spiša a celého Slovenska.

Národný park Slovenský raj patrí medzi najmladšie národné parky na Slovensku. Krajinársky mimoriadne hodnotné územie na pomedzí Spiša a Gemera bolo od roku 1964 chránené ako chránená krajinná oblasť. V roku 1988 ho povýšili na národný park s rozlohou 328 km2, pretože táto kategória zabezpečuje vyšší stupeň ochrany. Približne jedna pätina národného parku je prísnejšie chránená v rámci 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií.

Väčšinu národných prírodných rezervácií vyhlásili v roku 1964 kvôli ochrane najhodnotnejších tiesňav a dolín. Rozlohou vyniká národná prírodná rezervácia Kyseľ, ktorá chráni rovnomennú tiesňavu na ploche 10 km2. Predmetom ochrany je aj jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe – Dobšinská ľadová jaskyňa. Na území Slovenského raja nájdeme množstvo úzkych kaňonov a hlbokých roklín s vodopádmi, pri zdolávaní ktorých si treba vypomôcť početnými rebríkmi a lávkami. Najnavštevovanejšími roklinami sú Suchá Belá, Veľký Sokol, pokračovaním ktorého je Róthova roklina pomenovaná po priekopníkovi turistiky v Slovenskom raji a sprístupňovania jeho roklín prof. Martinovi Róthovi, Prielom Hornádu a Kyseľ. Ďalšími obľúbenými cieľmi sú skalný výbežok Tomášovský výhľad alebo Kláštorisko s ruinami kartuziánskeho kláštora.

Veľkým prírodným bohatstvom národného parku je prevažne smrekový les pokrývajúci až 90 % jeho rozlohy. Vďaka minerálne bohatému vápencovému podkladu sa miestna flóra vyznačuje vysokou pestrosťou. Stavovce sú zastúpené 200 druhmi, okrem iných aj medveďom, rysom, vlkom a jeleňou, srnčou a diviačou zverou. V skalách hniezdi viacero druhov dravých vtákov a spevavcov.

Východiskom pre návštevu Slovenského raja je Spišská Nová Ves a strediská Čingov a Podlesok na severnej a Dedinky na južnej strane.

Národný park Muránska planina s divokou horskou krasovou krajinou a minimálnymi zásahmi človeka sa nachádza na rozhraní stredného a východného Slovenska. Na vysokom brale stoja legendami opradené zrúcaniny hradu Muráň.

Národný park Muránska planina vyhlásili v roku 1997 na ploche cca 203 ha, s ochranným pásmom 217 ha. Správa národného parku Muránska planina sídli v meste Revúca. Na jeho území sa nachádza množstvo krasových prameňov, ponorov a vyvieračiek, viac ako 300 jaskýň a 15 priepastí. Jej reliéf spestrujú závrty, škrapy, kaňony, skalné veže a skalné okná. Nachádza sa tu najnižšie položená kosodrevina na Slovensku (rastie v nadmorskej výške 750 m n.m.). Prevažujú tu lesy od dubín cez bučiny a jedľové bučiny až po vysokohorské smrečiny.

Rastie tu okolo 1 400 druhov vyšších rastlín. Najvýznamnejšou rastlinou územia je lykovec muránsky (Daphne arbuscula) – endemit a treťohorný relikt Muránskej planiny. Prirodzene sa tu vyskytujú veľké šelmy – vlk obyčajný (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos) a rys ostrovid (Lynx lynx).

Východiskom pre turistiku sú obce TisovecMuráň Červená Skala, medzi atraktívne východiskové miesta pre turistov patria aj Závadka nad Hronom a sedlo Zbojská.