História Telgártu - Region Telgárt
22356
page-template-default,page,page-id-22356,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-4.4,wpb-js-composer js-comp-ver-5.4.7,vc_responsive

História Telgártu

Najstaršie zmienky o osade Tiergarten pochádza z roku 1326. Tá však neležala pri Hrone, ako je tomu dnes, ale na starej ceste z Gemera do Spiša pri riečke Hnilec. Založil ju založil Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Oblasť bola už v roku 1288, kedy sa spomína ako kráľovský poľovnícky revír. Ten zahŕňal územie od Muráňa a častým návštevníkom tu bol kráľ Matej Korvín, s ktorým sa viažu mnohé legendy a povesti. Po pôvodnej osade sa zachovali chotárne názvy ako „starý cintorín“ či „starý hostinec“. Nie je známy dôvod ani čas opustenia danej lokality, no už v 14. a 15. storočí nastala v obci kolonizácia. V tom čase obec patrila pod muránske panstvo a neskôr Gemersko-malohontskej župy.

Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a oviec, ťažbou a spracovaním dreva a povozníctvom. Významným impulzom pre celú oblasť bol rozvoj železiarskeho priemyslu, ktorý dal prácu veľkej časti Horehronského Gemera. Prosperujúca obec prešla počas pôsobenia Istvana Koháryho na gréckokatolícku vieru a v roku 1784 aj s prispením Františka Koháryho vybudovala nový kostol. Veľký význam pre celú oblasť malo vybudovanie železničnej trate Červená Skala – Margecany, ktorá výrazne zjednodušila cestovanie a prepravu tovaru v hornatom kraji. V Telgárte počas výstavby trate žilo až okolo 5 000 obyvateľov, z čoho bolo až 3 200 robotníkov a technikov. Zavedením elektriny a telegrafu, vybudovaním vodovodu a ciest a rozbehnutím výstavby školy sa výrazne zlepšili podmienky pre život obyvateľov. Rozvíjali sa tradície, kultúra i šport, no sľubný rozvoj zastavila druhá svetová vojna.

Počas Slovenského národného povstania sa o oblasť Telgártu viedli ťažké boje. Pri protiútoku vedenom 5. septembra1944 sa podarilo povstalcom spolu s partizánmi vytlačiť posilnenú rotu nemeckej 1. tankovej armády k sedlu Besník. V obci pri bojoch vypuklo viacero požiarov a napokon celá vyhorela. Bolo zničených 263 domov a zahynuli 3 obyvatelia.

V rokoch obec 1948 – 1990 mala obec názov Švermovo, na počesť Jana Švermu (1901 – 1944), českého komunistického politika a účastníka SNP.